Sexuálne prenosné ochorenia

Okrem klasického pohlavného styku sa chlamýdie šíria aj análnym či orálnym sexom a prenášajú sa pri pôrode z matky na dieťa. Ochorenie nezanecháva imunitu, preto sa môžete baktériou nakaziť opakovane.Ak ste tehotná a máte podozrenie na chlamýdie alebo si len chcete byť istá, nechajte sa otestovať. Chlamýdie môžu vášmu dieťaťu spôsobiť vážnu infekciu, napríklad zápal pľúc. Chlamýdie sa dajú úspešne a bezpečne liečiť aj počas tehotenstva, čím znížite riziko zdravotných problémov vášho dieťatka a komplikácií pri pôrode.

Príznaky chlamýdiovej infekcie

Urogenitálna chlamýdiová infekcia spôsobuje príznaky u mužov aj žien. Sú to uretritída (zápalové ochorenie močovej trubice), proktitída (rektálne ochorenie a krvácanie), neplodnosť a trachóm (infekčné ochorenie očnej rohovky a spojovky).

U niektorých ľudí nemusia byť prítomné žiadne klinické príznaky, infekcia prebieha asymptomaticky. Ak sa však u vás objavia, môže to byť aj niekoľko týždňov od sexuálnej aktivity. Avšak priemerná inkubačná doba chlamýdií je 3 až 14 dní.

Príznaky u žien sú:

• abnormálny vaginálny výtok,
• pálenie pri močení.

Príznaky u mužov sa môžu prejaviť ako:

• výtok z penisu,
• pálenie pri močení,
• bolesť a svrbenie semenníkov.

Chlamýdie môžu spôsobiť aj rektálnu infekciu, či už análnym sexom alebo rozšírením genitálnej infekcie. Príznaky infekcie rekta môžu byť:

• rektálna bolesť,
• výtok,
• krvácanie (sýtočervené škvrny na toaletnom papieri).

Pri spozorovaní symptómov u seba alebo partnera/partnerky neváhajte navštíviť lekára a nechajte sa vyšetriť na sexuálne prenosné ochorenia. Vyšetrenie urogenitálnych chlamýdií je možné viacerými metódami. Medzi najcitlivejšie patria PCR metódy. Vhodnými vzorkami sú moč, urogenitálne stery alebo ejakulát.

Komplikácie chlamýdiovej infekcie

Aj keď je urogenitálna chlamýdiová infekcia bežné ochorenie, netreba ju brať na ľahkú váhu a odsúvať návštevu lekára. Ak sa ochorenie nelieči, môže prejsť do závažnejších komplikácií.

Najčastejšie komplikácie u žien

• Panvové zápalové ochorenie. Toto ochorenie môže trvalo poškodiť maternicu, jej krčok alebo vaječníky. Ochorenie sa prejavuje bolestivo a vyžaduje si hospitalizáciu.
• Neplodnosť spôsobená zjazvením vajíčkovodov, ktoré je pozorované pri neliečenej chlamýdiovej infekcii.
• Novorodenecký zápal pľúc alebo zápalové ochorenia oka. Ak je matka infikovaná chlamýdiami, ochorenie sa prenáša počas pôrodu na dieťa, čo môže spôsobiť spomínané infekcie.

Najčastejšie komplikácie u mužov

• Zápal nadsemenníkov. Neliečené chlamýdiové infekcie môžu u mužov spôsobiť zápal nadsemenníkov, ktorý sa prejavuje bolesťou.
• Infekcia prostaty. Infekcia sa môže rozšíriť ďalej do tela a spôsobiť zápal prostaty, ktorý sa prejaví horúčkou, bolesťou pri pohlavnom styku a nepohodlím v oblasti spodného chrbta.

Liečba chlamýdiovej infekcie

Chlamýdiová infekcia nie je závažné ochorenie, avšak treba ho preliečiť čím skôr, inak môže spôsobiť vážnejšie trvalé poškodenie ženského reprodukčného systému. To môže spôsobiť neplodnosť alebo mimomaternicové tehotenstvo.

Liečbu chlamýdiovej infekcie určuje výhradne lekár a pozostáva z antibiotík makrolidovej alebo tetracyklínovej rady, konkrétne azitromycín alebo doxycyklín. Doxycyklín sa zvyčajne užíva po dobu 7 dní. Liečba azitromycínom prebieha jednorazovou dávkou alebo 5-dňovou dávkovacou schémou. Azitromycín je vhodný aj v tehotenstve.

Pri liečbe antibiotikami môžu nastať poruchy tráviaceho traktu. Ak vám lekár naordinoval doxycyklín, nezapíjajte tabletky mliekom ani minerálkou. Doxycyklín sa viaže na ióny kovov (napríklad vápnik v mlieku) a takto naviazaný nie je účinný.

Pri liečbe doxycyklínom sa kvôli jeho fototoxicite treba vyhýbať slnku. Ak ho užívate a zároveň sa vystavujete slnečnému žiareniu, vzniká reakcia na koži, ktorá môže vyzerať ako závažné popálenie od slnka. V horších prípadoch sa tvoria pľuzgiere a odlupuje sa koža.

Po troch mesiacoch od liečby by ste mali absolvovať kontrolné vyšetrenie, ktoré má potvrdiť kompletné vyliečenie ochorenia.

Kedy môžem mať opäť sex?

Odporúča sa obmedziť sexuálne aktivity pokým nebudete vy aj váš partner/partnerka úplne vyliečení. Počkajte, kým doberiete predpísané antibiotikum a pokiaľ máte užiť antibiotikum jednorazovo, počkajte 7 dní od jeho užitia.

Prenáša sa nechráneným pohlavným stykom, análnym a orálnym sexom alebo pri pôrode z matky na dieťa. Infekcia nezanecháva celoživotnú imunitu, takže sa môžete nakaziť aj viackrát za život.

Príznaky kvapavky

Príznaky sa líšia u mužov aj žien. Typický príznak u mužov je hnisavý zápal slizníc pohlavných orgánov, čo robí z kvapavky nepríjemné ochorenie. U žien je priebeh miernejší, infekcia často prebieha bez príznakov. Ak sa však nelieči, môže prejsť do závažných komplikácií.

Príznaky u mužov:

• sčervenanie a opuchnutie vyústenia močovej rúry (na začiatku ochorenia),
• časté nutkanie na močenie,
• pálenie pri močení,
• najprv vodnatý, neskôr hnisavý výtok,
• svrbenie alebo krvácanie z rekta.

Príznaky u žien:

• časté nutkanie na močenie,
• bolesť alebo pálenie pri močení a pri pohlavnom styku,
• vodnatý výtok,
• krvácanie mimo menštruácie.

Kvapavka môže napadnúť okrem pohlavných orgánov aj:

• Rektum. Môžete pociťovať svrbenie, hnisavý výtok, bolesti pri pohyboch čriev a tiež môžete začať mierne krvácať.
• Oči. Prejaví sa to bolesťou, citlivosťou na svetlo a hnisavým výtokom.
• Hrdlo. Prejavuje sa ako bolesť hrdla a zdurené mandle.

Pokiaľ pociťujete akékoľvek so spomínaných príznakov alebo máte podozrenie na kvapavku, neváhajte vyhľadať lekára. Obráťte sa na lekára aj vtedy, keď vášmu partnerovi/partnerke zistili sexuálne prenosnú infekciu.

Komplikácie kvapavky

Ak sa infekcia u mužov nelieči, zhruba po dvoch týždňoch sa môže objaviť tupá bolesť močového mechúra a hrádze. Infekcia sa tiež môže rozšíriť na semenníky a nadsemenníky. Zistíte to podľa toho, že opuchnú, začervenajú a sú bolestivé. Môže sa objaviť aj horúčka.

Neliečená kvapavka u žien môže vyústiť do zápalového ochorenia panvy, ktoré môže spôsobiť dlhodobé bolesti panvovej oblasti a brucha, neplodnosť alebo až mimomaternicové tehotenstvo.

U oboch pohlaví môže neliečená kvapavka prejsť do systémového obehu a spôsobiť zápal srdcového svalu (endokarditídu) kože (dermatitídu) alebo kĺbov (artritídu). Tieto komplikácie môžu byť život ohrozujúce. Kvapavka, ako aj iné sexuálne prenosné ochorenia, zvyšuje riziko nákazy iným sexuálne prenosným ochorením.

Kvapavka v tehotenstve

Ak žena v tehotenstve trpí kvapavkou, môže ju pri pôrode preniesť na dieťa. To môže spôsobiť závažné ochorenia očí až slepotu, infekciu kĺbov alebo infekciu krvi, ktorá je pre novorodenca životu nebezpečná.

Predísť popôrodnej nákaze vášho dieťaťa sa dá skorou diagnostikou a liečbou. Čím skôr sa začnete liečiť, tým je väčšia pravdepodobnosť, že vaše dieťa nebude mať následky.

Tehotným ženám sa odporúča nechať sa otestovať na kvapavku alebo sa vyšetriť, resp. vylúčiť infekciu kvapavkou a inými sexuálne prenosnými ochoreniami.

Liečba kvapavky

Podobne ako liečba iných sexuálne prenosných ochorení, aj liečba kvapavky je založená na antibiotikách a je plne v rukách lekára. Ten vám môže naordinovať injekciu ceftriaxónu do svalu v kombinácii s perorálnym azitromycínom. V prípade nemožnosti podať ceftriaxón je možné perorálne podať cefixím. Ak sa necítite lepšie ani po pár dňoch liečby, zavolajte svojmu lekárovi a konzultujte ďalší postup.

Niekedy môže byť nutná aj hospitalizácia alebo sa naordinujú režimové opatrenia a sexuálna zdržanlivosť.

Po 3 mesiacoch je potrebné opäť sa otestovať, pretože kvapavka spôsobuje časté reinfekcie.

Antibiotická rezistencia (baktérie sú odolné voči liekom) je veľmi vážna komplikácia liečby kvapavky. Vyskytuje sa stále viac prípadov, kedy nezabrala štandardná terapia a objavili sa bakteriálne kmene, ktoré sú rezistentné na všetky doteraz používané liečivá.

Trend smeruje práve do bodu, že po nejakom čase nemusíme mať vôbec k dispozícii vhodné antibiotiká.

Preto je nutné dodržiavať pokyny lekára pri liečbe, vyhýbať sa alkoholu a dodržiavať sexuálnu abstinenciu, pokým sa ochorenie úplne nevylieči.

V niektorých prípadoch však spôsobujú infekcie močových ciest a genitálnej oblasti.
Baktéria Mycoplasma hominis môže spôsobiť infekciu ženského pohlavného systému, a to najmä endometritídu (zápal maternice), salpingitídu (zápal vajcovodov) a zápalové ochorenie panvy (PID). Tieto infekcie môžu prechádzať do chronického stavu a viesť k neplodnosti.Baktéria Mycoplasma genitalium je odpovedná za negonokokové uretritídy (zápal močovej trubice), prostatitídy (zápal prostaty), cervicitídy (zápal krčka maternice) a endometritídy.Baktéria Ureaplasma urealyticum spôsobuje okrem pyelonefritídy aj uretritídu. U tehotných žien môže spôsobiť predčasné pôrody alebo spontánne potraty. Baktéria Ureaplasma parvum zas môže spôsobiť chronické infekcie maternice.

Prenášajú sa pohlavným stykom aj orálnym sexom, ale tiež aj z matky na dieťa pri pôrode, kedy môžu spôsobiť vážne komplikácie. Veľmi zriedka sa objavia aj u detí alebo dospelých, ktorí nie sú sexuálne aktívni.

Príznaky

Urogenitálne mykoplazmy a ureaplazmy nevyvolávajú ochorenia, ak žijú v rovnováhe s ostatnými mikroorganizmami. Imunitný systém a samotný mikrobióm pomáha držať tieto baktérie na uzde.

Ak sú však premnožené, môžu spôsobiť zápal močovej trubice alebo bakteriálnu vaginózu u žien. Avšak u dospelých s funkčným imunitným systémom sú infekcie najmä lokálne a nespôsobujú závažné systémové ochorenia. Môže sa však stať, že baktérie postúpia vyššie do genitálneho traktu, kde vyvolajú hnisavý zápal vajíčkovodov.

Príznaky zápalu močovej trubice sú:

• bolesť pri močení a pohlavnom styku,
• pálenie a svrbenie,
• výtok.

Bakteriálna vaginóza sa prejavuje príznakmi ako:

• vodnatý vaginálny výtok,
• neobvyklý zápach genitálnej oblasti.

Urogenitálne mykoplazmy (najmä M. hominis) spôsobujú akútnu pyelonefritídu, zvyšujú riziko tvorby obličkových kameňov a tiež môžu spôsobiť mnohé komplikácie v tehotenstve.

Mykoplazmy a ureaplazmy pri počatí a v tehotenstve

Ureaplazmy a mykoplazmy dokážu ovplyvniť počet a pohyblivosť spermií u mužov, a tým prispieť k neplodnosti. U žien môžu vyvolať zápal, ktorý môže takisto prispieť k neplodnosti.

Okrem neplodnosti sa urogenitálne mykoplazmy a ureaplazmy spájajú aj s inými komplikáciami. Zápal urogenitálnych tkanív je bežná príčina predčasného pôrodu. Tieto baktérie môžu vyvolať zápalovú infekciu, a tým môžu nepriamo dopomôcť k predčasnému pôrodu.

Druhy baktérií Ureaplazma môžu spôsobiť nasledovné komplikácie:

• predčasný odtok plodovej vody,
• predčasný pôrod,
• chorioamnionitída (infekcia membrán placenty a plodovej vody),
• funisitída (zápal pupočníka),
• placentárna infekcia,
• nízka pôrodná hmotnosť.

Výskyt mykoplaziem a ureaplaziem je tiež spájaný so zvýšeným rizikom popôrodného zápalu maternice u matky a s vážnymi komplikáciami u novorodencov, ako je zápal pľúc či iné poškodenie pľúc alebo infekcia centrálneho nervového systému (napr. meningitída).

Diagnostika

Laboratórna diagnostika urogenitálnych mykoplaziem a ureaplaziem sa môže vykonať z moču, steru z krčka maternice alebo endometria, prípadne aj nepriamo z krvi – dôkazom špecifických protilátok v sére.

Vyšetrenie stanovujúce prítomnosť spomínaných baktérií však nie je bežné. Preto ak chcete mať istotu, nechajte sa otestovať na prítomnosť baktérií M. hominis, M. genitalium, U. urealyticum a U. parvum vysoko citlivou PCR metódou.

Liečba

Keďže ochorenie spôsobujú baktérie, štandardne sa nasadzujú antibiotiká.

Podobne ako pri chlamýdiách, aj pri týchto druhoch infekcií sa používa doxycyklín a azitromycín, pričom doxycyklín je preferovaný kvôli rastúcej antimikrobiálnej rezistencii voči makrolidovým antibiotikám (azitromycín). Ak štandardná liečba nepomôže, alternatívou môžu byť klindamycín alebo fluorochinolóny.

Ak máte predpísaný doxycyklín, nezapíjajte ho s mliekom ani s minerálkou. Viaže sa totiž na kovy (mlieko a minerálne vody ich prirodzene obsahujú) a takto naviazaný nie je účinný.

Okrem toho je doxycyklín fototoxický, čo znamená, že ak ho užívate a vystavujete sa slnečnému žiareniu, vzniká fotosenzitívna reakcia, ktorá sa prejavuje sa na koži a môže vyzerať ako závažné popálenie od slnka. V horších prípadoch sa tvoria pľuzgiere a koža sa odlupuje.

Nezabudnite poslať k lekárovi aj vášho partnera/partnerku. Sexuálna aktivita po vašom vyliečení môže spôsobiť opätovnú infekciu, ak sa nevyliečil aj druhá osoba.

Väčšina ľudí nevie o prítomnosti tohto ochorenia, pretože prebieha symptomaticky len asi u 30 % ľudí. Častejšie sa infekcia prejaví u žien.Ochorenie sa prenáša sa sexuálnym kontaktom, najčastejšie pohlavným stykom. Menej často aj análnym alebo orálnym sexom. Nie je jasné, prečo niektorí ľudia majú príznaky a iní nie. Pravdepodobne to závisí od veku a celkového zdravotného stavu človeka. Avšak ochorenie prenášajú aj bezpríznakoví jedinci.

Príznaky trichomoniázy

Trichomoniáza postihuje ako ženy tak aj mužov. U mužov hlavne ich močovú trubicu a u žien infikuje najmä pošvu. U žien sú príznaky častejšie. Inkubačná doba nie je známa, keďže sa ochorenie nemusí prejaviť hneď, ale môže dlhodobo prebiehať bez príznakov a zrazu sa náhle prejaví. Preto sa inkubačná doba určuje na cca 4 až 28 dní.

Príznaky trichomoniázy u žien sú:

• páchnuci výtok bielej, šedej, žltej či zelenej farby,
• začervenanie v genitálnej oblasti,
• pálenie a svrbenie,
• bolesť pri močení a pohlavnom styku.

Príznaky u mužov, i keď zriedkavé, môžu byť:

• dráždenie vo vnútri penisu,
• pálenie pri močení alebo ejakulácii,
• výtok.

Bez liečby môže ochorenie trvať mesiace až roky. Ak pociťujete niektorý zo spomenutých symptómov, navštívte lekára a zoberte na vyšetrenie aj svojho partnera/partnerku. Je dôležité, aby sa preliečili obaja partneri, inak budete trpieť opätovnými infekciami.

Komplikácie trichomoniázy

Ochorenie nie je závažné a komplikácie sú zriedkavé, avšak u tehotných žien môže prítomnosť trichomoniázy spôsobiť predčasný pôrod, nízku pôrodnú hmotnosť dieťatka alebo prenos trichomoniázy na novorodenca počas pôrodu.

Trichomoniáza sa dá liečiť aj počas tehotenstva. Čím skôr sa diagnostikuje a vylieči, tým menšia je šanca na komplikácie počas tehotenstva a pôrodu.

Diagnostika trichomoniázy

Trichomoniázu si neviete diagnostikovať svojpomocne. Diagnostikovať ju vie len lekár buď mikroskopicky, alebo kultivačne. Bičíkovec pošvový je viditeľný pod klasickým svetelným mikroskopom. Ak ho cez mikroskop nevidno, vzorka sa posiela do laboratória na ďalšie testy.

Ako vzorka sa používa vaginálny výter, moč, výter z močovej trubice alebo ejakulát.

Ak sa nechcete pri prvom podozrení obrátiť na lekára, môžete sa nechať otestovať na prítomnosť Trichomonas vaginalis. V teste sú obsiahnuté aj ďalšie bežné sexuálne prenosné patogény. Testovanie prebieha komfortne, rýchlo a maximálne diskrétne.

Liečba trichomoniázy

Trichomoniáza je spôsobená prvokom a nie baktériou, takže klasické antibiotiká pri liečbe nepomôžu. Liečba je plne v rukách lekára, ktorý nasadí antiprotozoálnu liečbu – najčastejšie metronidazol. Ten dostanete buď ako tablety, alebo lokálne v podobe krému, vaginálnych guľôčok alebo čípkov.

Ak užívate metronidazol, nesmiete piť alkohol. Pitie alkoholu v kombinácii s metronidazolom môže spôsobiť nevoľnosť, vracanie, sčervenanie, zrýchlený tep a dýchavičnosť. Metronidazol tiež interaguje s inými liekmi, napríklad warfarínom.

Okrem vás je nutné preliečiť aj vášho partnera, inak by ste sa mohli znovu nakaziť.